Ernest Zmeták sa okrem maliarstva venoval grafike, kresbe a monumentálnej tvorbe.
Zmetákovým tvorivým východiskom sa stala úcta k vnútornej zákonitosti vecí, postihnutie konštrukčného, geometrického základu zobrazovaného motívu. Repertoár motívov jeho t
Ernest Zmeták sa okrem maliarstva venoval grafike, kresbe a monumentálnej tvorbe.
Zmetákovým tvorivým východiskom sa stala úcta k vnútornej zákonitosti vecí, postihnutie konštrukčného, geometrického základu zobrazovaného motívu. Repertoár motívov jeho tvorby nebol široký: krajina, portréty a autoportréty, zátišia, v grafike aj ľudové balady či biblické výjavy.
Hľadal v tvare stálosť a zákon: dokázal vniesť napätie a výraz aj do zdanlivo statických vecí a situácií, oživiť ich robustným gestom, pričom hlavný dôraz svojho prejavu postavil na vizualizácii, zjavovaní vnútornej podstaty tvaru. Tvary na ploche „vyhmatával“ priam sochárskym spôsobom, „vytesával“ skratkovitým a pritom maliarsky a farebne delikátnym výtvarným jazykom. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa v Zmetákovej tvorbe objavila osobitá črta malebnosti, súvisela s uplatňovaním plošnej a zjednodušujúcej dikcie, ktorá nasycovala jeho maľovanie výraznejším naivizujúcim duchom. Jeho primitivizmus bol zámerný, premyslený do posledných detailov.
Veľkou vášňou Ernesta Zmetáka bolo cestovanie. Okrem Slovenska (Orava, Gemer, Červený Kameň, Košice) ho zaujali viaceré krajiny. Jeho celoživotnou tvorivou láskou sa stalo Taliansko, kde absolvoval svoj prvý študijný pobyt v roku 1947 a odvtedy sa tam v pravidelných intervaloch vracal a maľoval.
V neskorom diele sa čoraz evidentnejšou stávala citová zainteresovanosť pretavená do nostalgického, melancholického lyrizmu, poetizácie skutočnosti. Taktiež farebné videnie prešlo v jeho tvorbe viacerými zmenami, od tmavých, sonórnych farieb s lokálnymi tónmi, od snahy postihnúť reálny kolorit javov a vecí, cez jeho plnofarebné až rozkošnícke rozžiarenie k akémusi vnútornému, transcendentálnemu presvetleniu.
„Uzavreté dielo Ernesta Zmetáka je – okrem iného – aj príkladom ako dôrazne vnímal stratu potencie západoeurópskych -izmov a z toho plynúce inšpiračné vákuum, v ktorom sa ocitol na počiatku vlastných, maliarsky svojprávnych snažení. Príkladom o to preukaznejším, že tento pocit zdieľal maliar, ktorý západoeurópsky modernizmus spoznal – na rozdiel od väčšiny generačných súbežcov – skutočne z vlastnej skúsenosti. To však zároveň spôsobilo, že Zmeták na spochybňovanie modernistickej dogmy reagoval odlišne, než ostatné osobnosti maliarstva štyridsiatych rokov. Nie teda kompromisným štýlovým návratom k „osvedčenej“ predmodernistickej tradícii, ale pozitívne: zachovaním povahy moderného maliarskeho tvaru, pritom však s úpornou snahou o prekročenie štýlových klišé, zámerným úsilím prehodnotiť ich akoby vopred daný spôsob významovej reči. A práve v tomto bola skrytá motivácia Zmetákovej maľby a zároveň aj hlavná príčina viditeľného presahu jeho programu mimo generačné názorové stereotypy.” Ján Abelovský, 2010
Parafrázujúc slávnu vetu zo Súkromných listov Fullu a Galandu, by sa dalo povedať, že Zmetákov obraz sa podobal skutočnosti, ale najmä obrazu... Aj s vedomím, že slová vždy všetko zjednodušia, sa mi žiada povedať, že Zmeták v svojej „ars-poetike“ smeroval od reality k poézii, od analýzy k syntéze, od fyziky k metafyzike, od pozemského k nadpozemskému...
Katarína Bajcurová, kurátorka výstavy, 2011
In: http://www.sng.sk/sk/uvod/vysunute-pracoviska/zvolen/vystavy/minule-vystavy/ernest-zmetak-posledny-klasik-na-zvolenskom-zamku
**************
Studoval na večerní škole prof. K. Harmose v Komárně. Věnoval se kresbě, grafice, malbě, ilustraci (S. Czambel: Slovenské ľudové rozprávky; Ľ. Podjavorinská: Povesti a balady ad.), monumentálním dílům pro architekturu (opona Státního divadla v Košicích, nejvyšší odměna v soutěži; mozaiky tympanonu Primaciálního paláce v Bratislavě 1957-1959;gobelíny ad.). Patří k zakladateské generaci slovenské tapisérie. Tvorba vyniká smyslem pro věcnost, sumarizací architektury tvarů a vystihnutím jejich vnitřní stavby, k čemuž ho přivedlo poznání malby Cézanna a italského umění trecenta a quatrocenta. V grafickém projevu se ztotožňoval s výrazovou zhuštěností slovenské formy slovenských lidových balad (Slovenské ľudové balady. Nakladateľstvo Orlovský, Bratislava 1948). Základem tvorby bylo realistické zobrazení, rád maloval Oravu. Tvořil pomocí soustavy obrysových linií, založených na kresbě robusního rukopisu, nejčastější je motiv skupiny stromů v krajině (Zázrivá, 1962). Uskutečnil množství cest do zahraničí, nejčastěji pobýval v Itálii. Italská krajina byla silným inspiračním zdrojem, zvěčnil ji v mnoha obrazech. Tato činnost byla in memoriam odměněna cenou provincie Palermo. Byl znalcem a sběratelem starého umění. 1980 byla založena na základě jeho sbírky umění 18.-20. století Galerie v Nových Zámcích, tuto sbírku evropského umění spolu s manželkou D. Zmetákovou darovali státu.
In: http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?IDosoby=6095
Zobrazit